Oščadnica 1989 - 1998

Kysucký prameň

Kysucký prameň z Oščadnice je jedna z najpopularnejších a zároveň aj najznámejších folklórnych skupín na Kysuciach. Oficiálne sa jej vznik datuje od roku 1997 s cieľom uchovať pre ďalšie generácie tradície ľudových piesní, ktoré po stáročia vytváral chudobný kysucký ľud.

Oficiálna stránka skupiny (www.kysuckypramen.sk)

Ochrana prírody kysuckého regiónu a spolupráca na jeho trvalo udržateľnom rozvoji

V roku 1996 vznikol tento dokument z ktorého vyberáme: Z histórie rozvoja osídlenia a hospodárenia na Kysuciach

Územie študovanej EFJ v sebe zahŕňa časti katastrov nasledovných obcí: Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Nová Bystrica.

Stopy ľudskej činnosti v záujmovej oblasti siahajú do dávnej minulosti, trvalejšie osídlenie človekom a výraznejšie zásahy do územia však prakticky začínajú až v 14. storočí. V r. 1325 kastelán Považsko-bystrického hradu Alexander dal J. Petzoldovi, fojtovi mesta Zilina, do prenájmu opustenú dedinu KRASNO (nad Kysucou), ktorú sa nepodarilo doosídliť jej predchádzajúcemu fojtovi P. Intezovi. Za štvrťstoročie sa J. Petzoldovi podarilo vybudovať z Krásna prosperujúcu osadu, ktorú jeho syn Dominik dostal ako zemiansky majetok dedičnou donáciou v roku 1352.

V polovici 15. storočia sa v severnej časti Trenčianskej stolice skončilo zakladanie sídlisk na zvykovom práve, ktoré od začiatku 14. storočia bolo časovo súbežné s doosidľovaním na žilinskom (nemeckom) práve. Ako prvú osadu v severnej časti Trenčianskej stolice založenú na valašskom práve, možno oznaciť KLUBINU. Prvýkrát sa spomína v roku 1535.

Početné valašské obyvateľstvo už koncom prvej polovice 16. st. malo pre feudálov v tejto oblasti značný ekonomický význam. Svedčia o tom údaje zo sporu (1536) medzi Mikulášom Kostkom, majiteľom Strečna a Lietavy a Suňogovcami z Budatína. V spore išlo o dávky valachov, ktorí chovali ovce v lesoch 'RADICZE USQUE KRASZNA ET KLUBINA, ZBORA, BLASOVICZ AC DIEDOVA'. Les RADICZE ako vyplýva z metačnej listiny z roku 1540 predstavoval oblasť severne od rieky Bystrica po poľské a sliezske hranice (t. j. územie v podstate zhodné s nami študovanou EFJ). V uvedenej metačnej listine sa okrem Klubiny spomínajú hole Zborov, Diedova (Dedová), Blasovicz (Blažejov). S istotou sa dá povedať, že bývalí valasi spod Diedovej založili osadu Zadedová (v katastri obce Oščadnica).

V r. 1579 písal Suňog z Budatína stažnosť tesínskemu kniežaťu Václavovi, v ktorej sa hovorí, že jeho poddaní na gruntoch 'Ostednici' zajali dobytok a preto ho žiada vrátiť.

V ďaľšom z početných sporov medzi Podmanickými a Kostkom z r. 1641 sa uvádza Oščadnica so svojimi presne vymedzenými zárubkami. O tom ako sa postupovalo pri osídľovaní tohoto územia v prvej polovici 17. storočia sa dozvedáme zo správy valašského vojvodu z Jablunkova, ktorý v r. 1641 svojmu zemepánovi - tìsinskej kňažnej Lukrécii píše: 'Uhri v tìch mistech hor a lesuv jiz mnoho porubali, poscinali ...robia nove zarubky a stavju dìdiny'. ....

Hospodárske, rekreačné a iné záujmy v území EFJ (seps.sk)